Novinky ze života komunity

Príbeh plavca: Hanuš Baderle (23. 7. 1917 Pardubice – 4. 3. 2001 Sydney)

Hanuš Baderle (vlevo) s kamarády – plavci z Bar-Kochby, uprostřed Marci Frucht

Starší Bratislavčania, najmä milovníci športu a plávania, si akiste ešte aj dnes pamätajú meno Hanuš Baderle. V druhej polovici tridsiatych rokov to bol vynikajúci plavec, najmä znakár, ale i krauliar a motýlkár.

Plávať začal ako jedenásťročný v židovskom klube Maccabi – Bar Kochba Bratislava, kde spočiatku vynikal ako juniorský krauliar. Dlho porážal aj svojho veľkého konkurenta a celoživotného priateľa Martina Fruchta, ktorý sa neskôr stal suverénnym majstrom ČSR v krauliarskych disciplínach.

Keď Baderle roku 1934 na juniorských majstrovstvách republiky vyhral stovku voľným spôsobom, jeho tréner, znamenitý plavec a vodnopólista dr. Pavol Steiner, sa mu žartom vyhrážal: „Ak o dva roky nevyhráš seniorské majstrovstvá republiky, nechcem ťa viac vidieť…“ Napokon sa to však dobre skončilo: z Baderleho vykresal znakára, ktorý o dva roky tieto majstrovstvá ako znakár vyhral.

Spočiatku síce trochu zaostával za vtedy už skúseným znakárom-rekordérom Heilingom z PTE, ale roku 1935 na juniorských majstrovstvách v Letoviciach už vyhral 100 m voľný spôsob. A na 100 m znak bol druhý. Na bratislavských stredoškolských majstrovstvách, na ktorých sa zúčastnil ako študent Strojníckej priemyslovky na Fajnorovom nábreží, už v tom istom roku (28.10.1935) suverénne vyhral 100 m voľný spôsob na vtedajšie pomery výborným výkonom 1:05,4, aj 100 m znak časom 1:19,2. Na majstrovstvách slovenskej župy (8. marca 1936) už zaplával 100 m znak za 1:14,8 a na najbližších seniorských majstrovstvách ČSR (19. apríla 1936) v Střekove ako deväťnásťročný vyhral a zaplával svoju disciplínu 100 m znak rekordným výkonom 1:13,8. O ďalších 5 dní zaplával aj rekord na 200 m znak. Odvtedy patril do reprezentácie ČSR, v ktorej sa zaskvel na mnohých medzinárodných pretekoch. Na veľkom zájazdovom turné pražského Českého plaveckého klubu (ČPK) do Francúzska, Španielska a Alžírska ako hosťujúci člen výpravy vyhral všetky znakárske disciplíny.

Po návrate sa zúčastnil na viacerých štafetových rekordných pokusoch svojho klubu Maccabi – Bar Kochba Bratislava ako znakár v polohových a ako krauliar v krauliarskych štafetách.

Na berlínsku olympiádu 1936 Baderle – tak ako aj ostatní židovskí športovci ČSR – odmietol nastúpiť napriek sankciám, ktorými plavecký zväz za toto vzopretie postihoval židovské kluby. Medzitým však svoje rekordné výkony krok za krokom prekonával. Na župných plaveckých pretekoch 7. februára 1937 už dosiahol v znakárskej stovke čas 1:10,6, čím sa tesne priblížil vtedajšej európskej špičke. Svoju disciplínu prirodzene vyhral aj na majstrovstvách ČSR, ktoré v tom roku organizoval jeho majstrovský klub BKB na bratislavskom Lide.

Aj rok 1938 priniesol Baderlemu celý rad úspechov. Okrem účasti na štafetových rekordoch zlepšil aj svoj vlastný rekord na 200 m znak. Dobré výsledky dosiahol na zájazde československých plavcov do Švédska v júli 1938. Aj na majstrovstvách ČSR (23. – 25. júla 1938) Baderle suverénne vyhral znakovú disciplínu a bol aj členom víťaznej štafety BKB na 4 x 100 m prsia (Baderle plával motýľkom, lebo oba spôsoby sa vtedy ešte nerozlišovali!). To boli však už posledné majstrovstvá ČSR – po októbri 1938 plavecký klub BKB už nemal podmienky pre ďalšiu činnosť. Na zakladajúcej schôdzke autonómneho plaveckého zväzu Slovenska 11. decembra 1938 vyčiarkli všetky rekordy, ktoré zaplávali židovské plavci, a teda aj Baderleho časy.

Dr. Pavol Steiner, vedúci trenér klubu, zorganizoval a vyviedol podstatnú časť najlepších plavcov klubu Maccabi – Bar Kochba na zájazd do Londýna, odkiaľ sa už nevrátili, čím sa vyhli deportácii a zavraždeniu. V Londýne posilnili reprezentačné družstvo Veľkej Británie. Keď vypukla vojna, plavci i plavkyne BKB sa dobrovoľne prihlásili do armády a zúčastnili sa na boji proti fašizmu. Baderle bol mimochodom poručíkom kráľovského letectva RAF.

Po demobilizácii pricestoval do Československa, ale ani v Prahe, ani v Bratislave nenašiel vhodné pracovné uplatnenie. Vrátil sa späť do Veľkej Británie, odkiaľ zakrátko odcestoval do austrálskeho Sydney, kde sa natrvalo usadil. Aj väčšina jeho priateľov z Bar Kochby sa rozpŕchla do celého sveta – od Ameriky cez Izrael až po Austráliu. V Prahe dodnes žije paní MUDr. Viera Bohdanová.

Vo voľnom čase sa ako plavecký inštruktor venoval telesne postihnutým deťom. Solidarita so slabšími a potrebnejšími bola vždy súčasťou jeho povahy, ale viedli ho k tomu aj vychovávatelia a trenéri v Bar Kochbe. Sám až do vysokého veku pravidelne plával v austrálskom mori.

Pri jednej zo svojich návštev v rodnej Bratislave koncom osemdesiatych rokov navštívil tréninky slovenskej národnej plaveckej reprezentácie. Dostalo sa mu nadšeného prijatia a ukázalo sa, že je aj pre nové plavecké generácie po takmer 50 rokoch nezabudnuteľnou športovou legendou.

FRANTIŠEK CHORVÁT

(Text byl otištěn krátce po úmrtí Hanuše Baderleho v občasníku „Bar-Kochba-Nachrichten“ v dubnu 2001, jehož celý obsah byl věnován vzpomínce na něj)

 

Heinz Baderle a Marci Frucht na setkání plavců Bar Kochby v USA

 

Sdílet:

Vložit odpověď

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *

Postaveno na technologii WordPress | Design Elegant Themes
Twitter Auto Publish Powered By : XYZScripts.com