Rozhovor s Igorem Rintelem o volbách a antisemitismu, s nímž je konforntován jím vedený ústřední svaz židovských náboženských obcí na Slovensku
Předseda ÚZ ŽNO na Slovensku Igor Rintel
Výsledky parlamentních voleb na Slovensku se nyní všude diskutují. Jak je hodnotíte jako předseda ÚZ ŽNO? Co říkáte vzestupu Mariana Kotleby?
Tohtoročné parlamentné voľby priniesli do politického života na Slovensku značne nečakané, niekedy až šokujúce výsledky. Bezpochyby k nim patrí na prvom mieste prienik, podľa môjho názoru, fašistickej Ľudovej strany Naše Slovensko (ĽSNS) do slovenského parlamentu. Navyše, tento prienik sa opiera o 210 tisíc odovzdaných hlasov voličov, čo nie je málo. Aj keď treba povedať, že sa jedná v prevažnej miere o voličov frustrovaných z (ne)činnosti doterajších parlamentných strán a celkovej sociálne situácie na Slovensku a obrovskej proti migrantskej nálady, ktorí uverili sľubovaným jednoduchým riešeniam. Výsledok ale je, že židovská komunita na Slovensku je konfrontovaná so skutočnosťou, že na pôde najvyššieho zákonodarného zhromaždenia sedí skupina poslancov, ktorí majú na čele človeka s kompletným spektrom antisemitskej ideológie, človeka, ktorý sa nechával titulovať ako “vodca”, chodil v gardistickej rovnošate, odmietal SNP ako protištátny puč, verejne nadával na židov, odporúčal ako povinné čítanie Protokoly sionských mudrcov a inú antisemitskú literatúru. Na kandidátnej listine jeho strany sa nachádzalo široké spektrum podobne zmýšľajúcich neoľudákov. Nájdeme tam človeka otvorene propagujúceho neonacizmus, ktorý podľa správ z tlače oslavuje narodeniny Adolfa Hitlera alebo šéfa hudobnej skupiny s názvom “Judenmord”. Tak sa jeho hudobné teleso prezentuje.
Myslíte, že bude možné sestavit vládu nebo to vše vyústí v úřednický kabinet a předčasné volby?.
Táto otázka skôr patrí do kompetencie politológov, alebo skôr veštcov. Všeobecne sa vychádza z toho, že zostavovanie vlády bude ťažké a jednotlivé politické zoskupenia odmietajú spoluprácu. Na druhej strane sú jednotné v tom, že nechcú spolupracovať s Kotlebom. Platí to dokonca aj o Slovenskej národnej strane, ktorá bola v minulosti známa svojim radikálnym nacionalizmom. Politický komentátori spomínajú aj možnosť úradníckej vlády, ale situácia sa mení z hodiny na hodinu a kým bude tento rozhovor zverejnený určite bude všetko inak.
Na různých místech v Evropě v posledních letech narůstají projevy antisemitismu. Někde jsou spojeny s islamisty, jinde s levicovými či pravicovými extremisty. Jaká je situace na Slovensku? Setkáváte se s projevy násilí?
Na Slovensku sa najčastejšie antisemitizmus prejavoval v tlači, v širokom spektre nacionalistických plátkov, ktoré tu jestvovali a jestvujú aj v súčasnosti. S tým súviseli aj karikatúry, v niektorých prípadoch prevzaté z dobovej tlače Slovenského štátu 1939–1945. S nástupom internetu však prevzala štafetu čisto elektronická forma antisemitských článkov, známe sú viaceré antisemitské servery, ako Prop, alebo Beo. Tieto servery sú umiestnené v zahraničí, slovenská legislatíva na ne nemá dosah.
Pri slovenskej neoľudáckej scéne je vidieť silné prepojenie na české antisemitské zdroje. Samostatnou kapitolou je prepisovanie slovenskej, prípadne svetovej histórie do neoľudáckeho pohľadu. Jestvuje aj množstvo historikov, ktorí vytvárajú falošný, ideologicky motivovaný pohľad na históriu rokov 1939 až 1945 a snažia sa relativizovať holokaust a utrpenie židovského obyvateľstva. K antisemitským výtržnostiam na Slovensku patria aj útoky na židovské cintoríny, ničenie hrobov alebo maľovanie hákových krížov na ploty, steny synagóg a pod. V minulosti došlo aj k niekoľkým fyzickým útokom s jednoznačne antisemitským motívom, ale tieto boli pomerne zriedkavé a zatiaľ našťastie nemali výrazne tragické následky.
Vidíte nějaké trendy v zahraniční spolupráci slovenských antisemitských skupin?
Podľa údajov Kotlebom založenej Slovenskej pospolitosti táto spolupracuje na medzinárodnej scéne s podobnými stranami v Rumunsku, s Dělnickou stranou respektíve Dělnickou stranou sociální spravedlnosti v Českej republike, s NPD v Nemecku a podobnými stranami v Európe.
Říkal jste, že někteří historici se snaží přepisovat historii let 1939–1945 a relativizují holokaust. Jak v tomto ohledu vnímáte v lednu otevřené museum holokaustu v Seredi či fungování jiných institucí?
Na jednej strane sme vďační za to, že vláda Roberta Fica uskutočnila tento projekt. Je ale veľkou škodou, že v tejto oblasti nie je vôbec žiadna interakcia so židovskou komunitou a jej inštitúciami ako sú ÚZ ŽNO lebo Dokumentačné stredisko holokaustu. Je to výlučne štátny projekt a preto som k tomu trochu skeptický.
Podstatnejšie je fungovania Ústavu pamäti národa, to je paralela českého Ústavu pro dokumentaci totalitních režimu, ktorý je inštitúcia financovaná zo štátneho rozpočtu a stala prakticky baštou neoľudáctva na Slovensku. Jeho zamestnanci verejne podporili stranu ĽSNS.
(Celý rozhovor přineseme v ŽL38.)
Zda se, že jsou neoludaci v SK na vzestupu.